SHMÚ vydal meteorologické výstrahy na HmlaPoľadovica Zobraziť výstrahy

Aktuality SHMÚ

18 DEC 2013

História počasia na Štedrý deň a Silvester

SHMÚ | 18.12.2013 | SPRÁVA | RNDR. PAVEL FAŠKO, CSC., MGR. MAREK ŠVEC

Medzi dni, kedy sa ľudia viac sústreďujú na predpoveď počasia patrí Štedrý deň a Silvester. V prípade týchto 2 dní si želajú, aby počasie bolo typicky zimné. To znamená slnečná, zasnežená krajina a teploty hlboko pod bodom mrazu. Realita býva ale rôzna. Pravdepodobnosť výskytu mrazu, sneženia a snehovej pokrývky je pri porovnávaní týchto dvoch dní väčšia na Silvestra. Okrem toho v časových radoch maximálnej a minimálnej dennej teploty vzduchu, sneženia a snehovej pokrývky, sa objavujú určité tendencie, ktoré sú pri charakteristikách teploty vzduchu viac nápadné na juhozápadnom Slovensku ako na inom území Slovenska. Pri charakteristikách snehovej pokrývky sú regionálne disproporcie zložitejšie.

Povestné vianočné oteplenie (vianočný odmäk) má veľmi silný vplyv na výskyt takého sneženia na Štedrý deň, pri ktorom by sa vytvorila nová snehová pokrývka hrubá aspoň 1 cm. Takéto Štedré dni boli v posledných 62 rokoch napríklad v Hurbanove iba štyri, naposledy v roku 1993. Pravdepodobnosť výskytu sneženia je na Štedrý deň iba približne 30 percentná aj v takých zaručene studených a vlhkých oblastiach, ako je severozápadná Orava.

Našťastie Vianoce sú už vo fáze určitého vývoja zimy, a tak veľmi často napadne sneh niekedy v čase od prvých decembrových dní po Vianoce. Snehová pokrývka sa potom môže udržať aj na Štedrý deň. Takáto šanca je veľmi veľká v kotlinách na severe a severovýchode Slovenska a v stredných a vysokých horských polohách. Napríklad v Oravskej Lesnej nebola snehová pokrývka na Štedrý deň od roku 1951 iba 8-krát. Tento krásny a čarovný čas môže mať v Oravskej Lesnej veľmi peknú zimnú idylku, lebo 24. decembra tam bolo v rokoch 1967, 1986, 1988 a 2005 až takmer 1 meter snehu.

Mrznúť na Štedrý deň môže aj v najteplejších oblastiach Slovenska, ale v posledných rokoch sú v týchto regiónoch mrazy skôr symbolické. Dávno sú preč časy, kedy aj V Bratislave klesla teplota vzduchu na Štedrý deň takmer na mínus 20 °C, ako to bolo v roku 1963, kedy v Hurbanove namerali dokonca mínus 21 °C. V najnovšej histórii sú aktuálne rekordy na opačnej strane spektra hodnôt teploty vzduchu, pretože v Hurbanove bol najteplejší Štedrý deň od polovice 20. storočia v roku 2009, kedy tam teplota vzduchu vystúpila nad plus 13 °C. Klíma východného Slovenska je kontinentálnejšia v porovnaní s juhozápadným Slovenskom. Vývoj teplotných pomerov je tam podstatne konzervatívnejší a dokazuje to aj údaj o najsilnejšom mraze v Košiciach na Štedrý deň od roku 1951, a to z roku 1998. Teplota vzduchu tam vtedy klesla na takmer mínus 19 °C.

Na Silvestra býva už zima istejšia. V Oravskej Lesnej už tento deň klesla teplota vzduchu od polovice 20. storočia aj na takmer mínus 30 °C v roku 1968. Bolo to už síce dávno, ale napríklad v Telgárte bol jeden z najmrazivejších Silvestrov iba nedávno, v roku 2010. V Bratislave bol najmrazivejší Silvester za posledných 62 rokov, v roku 1996.

Aj sneh padá, alebo pokrýva zemský povrch na Silvestra častejšie ako na Štedrý deň. V jednej z najchudobnejších lokalít na snehovú pokrývku na Slovensku, v Hurbanove, bol na Silvestra počet dní od roku 1951, kedy sa vytvorila snehová pokrývka aspoň 1 cm hrubá, dvojnásobný v porovnaní s počtom takýchto dní na Štedrý deň. A že to nemusí byť iba symbolická snehová pokrývka,  to potvrdzuje iba nedávna predsilvestrovská snehová kalamita na juhozápadnom Slovensku  v roku 2005, kedy napadalo pred koncom roka v Hurbanove niekoľko desiatok cm nového snehu. Tendencia pribúdania snehovej pokrývky na Silvestra je zreteľná vo viacerých oblastiach Slovenska a súvisí pravdepodobne s problémom vzrastu atmosférických zrážok, ktoré v tomto ročnom období padajú v chladnejších teplotných podmienkach Silvestra. A tak je šanca, že spadnú vo forme snehu väčšia ako na Vianoce.

Celkom nakoniec by sme nemali byť sklamaní, ak nebudú sviatočné dni z hľadiska počasia také vysnívané, ako si na to zvykneme pamätať z detstva. Aj v Európe existujú oblasti, kde majú „zelené“ Vianoce takmer každý rok. Napríklad juhovýchod Francúzska, juh Talianska, Španielsko, Portugalsko a na vianočný sneh sa nezvyknú tešiť ani v štátoch Beneluxu.

Grafickú prílohu k článku nájdete TU.



skok na menu ↑


skok na začiatok stránky ↑