Otázky a odpovede

INFORMOVANOSŤ 

  1. Kde nájdem informácie o aktuálnom stave kvality ovzdušia?
  2. Aké znečisťujúce látky monitorujete a čo je ich zdroj?
  3. Kde všade monitorujete?
  4. Zabezpečuje SHMÚ aj mobilný monitoring?
  5. Prečo nemonitorujete aj u nás?
  6. Prečo majú aktuálne zverejnené hodinové údaje len informatívny charakter?
  7. Prečo sa dáta v tabuľke s hodinovými koncentráciami nezobrazujú?
  8. Prečo sa v tabuľke s hodinovými údajmi zobrazuje PDL?
  9. Podľa akých kritérií hodnotí SHMÚ kvalitu ovzdušia?

EMISIE

  1. Čo sú to emisie?
  2. Čo sú to imisie?
  3. Aký je rozdiel medzi znečisťovaním a znečistením ovzdušia?
  4. Aká je prípustná úroveň znečisťovania?
  5. Aká je prípustná úroveň znečistenia?
  6. Aká je súvislosť medzi vypúšťanými emisiami a kvalitou ovzdušia?
  7. Aké sú dôsledky nadmerného vypúšťania emisií?
  8. Na aké účely slúži bilancovanie vypustených emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia?
  9. Čo je to emisná inventúra?
  10. Kde je možné zistiť mená najvýznamnejších prevádzkovateľov zdrojov znečisťovania ovzdušia v SR? 

KVALITA OVZDUŠIA

  1. Čo ovplyvňuje kvalitu ovzdušia na Slovensku?
  2. Ako rýchlo sa kvalita ovzdušia mení?
  3. Aký vplyv má zimný posyp vo forme štrku na koncentráciu pevných častíc v ovzduší?
  4. Vyskytujú sa na Slovensku kyslé dažde?
  5. Aká je kvalita ovzdušia v okolitých krajinách?
  6. Čo môže robiť laická verejnosť pre lepšiu kvalitu ovzdušia?
  7. Aké sú limity pre znečisťujúce látky?
  8. Čo je Index kvality ovzdušia?
  9. Aký je rozdiel medzi nameranými hodnotami kvality ovzdušia na stránke SHMÚ a stránke Real-time Air Quality pre Európu ? Prečo údaje na stránke SHMÚ a na tejto stránke nie sú rovnaké ?

SMOGOVÁ SITUÁCIA

  1. Na čo je dobrý smogový varovný systém?
  2. Pre aké látky sa vyhlasujú smogové situácie?
  3. Existuje zimný a letný smog?

ZDRAVOTNÉ DOPADY

  1. Aké majú zdravotné dopady monitorované znečisťujúce látky?
 


________________________________________________
 

INFORMOVANOSŤ

1. Kde nájdem informácie o aktuálnom stave kvality ovzdušia?
Aktuálne informácie sú na web-stránke SHMÚ v záložke Spravodajstvo kvality ovzdušia, časť Hodinové koncentrácie znečisťujúcich látok. Viac informácií o jednotlivých znečisťujúcich látkach je možné získať kliknutím na niektorú záložku v časti Koncentrácie znečisťujúcich látok – mapy, časové rady, kde je možné nechať si zobraziť na mapovom podklade časový priebeh koncentrácií za posledný týždeň. 
2. Aké znečisťujúce látky monitorujete a čo je ich zdroj? 
SHMÚ monitoruje podľa zákona 137/2010 Z..z. základné znečisťujúce látky: PM10, PM2,5, SO2, NOx, O3, CO, benzén, Ni, As, Pb, Cd, Hg, PAH. Viac informácií o spôsobe meraní a metódach nájdete TU.
  • PM10, PM2,5 - ​PM10, PM2,5 sú drobné častice alebo kvapôčky s aerodynamickým priemerom menším ako 10 μm, resp. 2,5 μm. Označenie PM pochádza z anglického particulate matter a zahŕňa tuhú aj kvapalnú fázu. PM2,5 sa nazýva jemnou veľkostnou frakciou. PM rozptýlené v ovzduší tvoria atmosférický aerosól. Častice PM10, resp. PM2,5 sú rôznorodého zloženia a pôvodu, ako prírodného, tak antropogénneho. Najvýznamnejším zdrojom emisií PM je vykurovanie domácností tuhým palivom, vysoké koncentrácie môžu byť namerané pri frekventovaných cestných úsekoch a parkoviskách, lokálne sa môže prejaviť vplyv veľkých priemyselných zdrojov. Vykurovanie tuhým palivom je závažným problémom, ktorý často komplikujú nepriaznivé rozptylové podmienky s častým výskytom teplotných inverzií v horkých údoliach. 
  • Ozón (O3) - Ozón je trojatómová molekula kyslíka. Kým stratosférický ozón plní dôležitú úlohu ochrany pred škodlivým ultrafialovým žiarením slnka, troposférický (prízemný) ozón má nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie, vegetáciu, architektonické stavby, a preto je zaradený medzi znečisťujúce látky. Ozón v atmosfére vzniká pri fotochemických reakciách z prekurzorov, ktorými sú oxidy dusíka, CO a prchavé organické uhľovodíky. Prenos z vyšších vrstiev atmosféry je významný najmä vo vyšších horských polohách. 
  • Oxid siričitý (SO2) - Oxid siričitý je bezfarebný reaktívny plyn, pri vyšších koncentráciách má silný dráždivý zápach. Hlavné zdroje sú spaľovacie procesy v priemysle a energetike, prípadne vykurovanie domácností uhlím s vysokým obsahom síry. 
  • Oxidy dusíka (NOx) - V kontexte kvality ovzdušia sú spoločným názvom oxidy dusíka označované oxid dusičitý (NO2) a oxid dusnatý (NO). NO2 je žltohnedý jedovatý plyn, NO je reaktívny plyn, ktorý rýchlo oxiduje na NO2. Oxidy dusíka, oxid uhoľnatý a prchavé organické látky vstupujú do reakcií, ktoré ovplyvňujú koncentrácie prízemného ozónu, sú tzv. prekurzormi O3
  • Oxid uhoľnatý (CO) - Oxid uhoľnatý je bezfarebný jedovatý plyn bez zápachu, ktorý vzniká pri neúplnom alebo neefektívnom horení. Hlavné zdroje sú cestná doprava a spaľovacie procesy v priemysle a energetike. 
  • Benzén (C6H6) - Benzén patrí medzi prchavé organické látky. Za normálnych podmienok je v kvapalnom stave, nemieša sa s vodou a má charakteristický zápach. Hlavným zdrojom je cestná doprava a petrochemický priemysel. 
  • Benzo(a)pyrén (BaP) - BaP patrí do skupiny polycyklických aromatických uhľovodíkov, ktorá vzniká pri nedokonalom spaľovaní a je súčasťou jemnej frakcie atmosférického aerosólu. Najvýznamnejším zdrojom emisií je vykurovanie domácností tuhým palivom (viď PM), ďalej cestná doprava, z veľkých zdrojov znečistenia je významná výroba koksu. Významným zdrojom expozície obyvateľstva je fajčenie. 
  • Ťažké kovy - Definícia tejto skupiny látok v kontexte ochrany životného prostredia vychádza tradične z hustoty látky a z vplyvu na živé organizmy, preto sa tu objavuje aj polokovový prvok, ako je arzén. V ovzduší sa merajú koncentrácie olova, kadmia, niklu, arzénu, v poslednom období pribudla ortuť, na pozaďových monitorovacích staniciach sa venuje pozornosť širšiemu radu kovov, ktoré sa monitorujú vo vzduchu aj v zrážkach. Ťažké kovy sú prevažne súčasťou jemnej frakcie atmosférického aerosólu. Medzi hlavné zdroje patrí metalurgia, v menšej miere energetika a vykurovanie domácností uhlím.
3. Kde všade monitorujete? 
SHMÚ vykonáva monitoring v 2 aglomeráciách a 8 zónach v rámci územia SR. Národná monitorovacia sieť kvality ovzdušia (NMSKO) v súčasnosti pozostáva z 38 automatických monitorovacích staníc (AMS). 
4. Zabezpečuje SHMÚ aj mobilný monitoring? 
SHMÚ má k dispozícií mobilné monitorovacie stanice kvality ovzdušia, ktorými vykonáva indikatívne merania pre vlastné potreby a potreby MŽP SR.
Mobilnú monitorovaciu stanicu je možné využiť aj na požiadanie. Pre osadenie mobilnej stanice je potrebné zabezpečiť elektrickú prípojku na 3-fázy s istením min. 25A s revíznou správou a povolenie na zabratie priestoru. Meranie si hradí objednávateľ. 
5. Prečo nemonitorujete aj u nás? 
Na umiestnenie a prevádzku monitorovacích staníc vplýva niekoľko faktorov:
  • Požiadavka legislatívy na minimálny počet monitorovacích bodov v rámci SR. 
  • Potreba zachovať v každej zóne a aglomerácií požadovaný pomer typov jednotlivých AMS (t.j. pomer medzi dopravnými, pozaďovými, mestskými, vidieckymi,... stanicami). 
  • Zriadenie, prevádzkovanie a obnova AMS je z finančného hľadiska veľmi nákladné a z časového hľadiska zdĺhavé. Z toho dôvodu nie je možné zriaďovať stacionárne stanice kdekoľvek. 
  • Priamy monitoring nám dopĺňa modelovanie kvality ovzdušia, ktorého výstupy pokrývajú celé územie SR (nielen lokality stacionárnych staníc). Umiestňovanie nových staníc vyplýva predovšetkým z potrieb zvyšovania kvality  výstupov z modelovania.
6. Prečo majú aktuálne zverejnené hodinové údaje len informatívny charakter? 
Údaje nie sú okamžite vyhodnocované. Údaje sa kontrolujú a vyhodnocujú na základe technických parametrov prístroja nasledujúci pracovný deň v ranných hodinách poverenými pracovníkmi SHMÚ. 
7. Prečo sa dáta v tabuľke s hodinovými koncentráciami nezobrazujú? 
​Príčin výpadku zobrazovania dát na web-stránke môže byť niekoľko:
  • Nezobrazenie údaju pre danú hodinu – dáta sú zobrazované s oneskorením. Príčinou býva zväčša slabý signál, námraza na anténe,... V prípade výpadku spojenia nedochádza k prerušeniu monitoringu. Namerané údaje sú ukladané v prístroji a po opätovnom pripojení stiahnuté do našej databázy. 
  • Servisný zásah technikov – vyskytuje sa cez deň, kedy sú na príslušnej AMS vykonávané servisné zásahy. V tomto čase je vypnuté posielanie a zobrazovanie údajov na web-stránke z toho dôvodu, že môžu byť ovplyvnené činnosťou našich zamestnancov. 
  • Overenie správnosti merania analyzátora – vykonáva sa v pravidelných intervaloch a údaj pre danú hodinu je zneplatnený. 
  • Iné príčiny – vyskytujú sa sporadicky a patrí sem výpadok elektrickej energie, aktualizácia systémov, automatické vypnutie AMS v dôsledku extrémnych meteorologických podmienok a pod.

​​Odporúčame prekliknúť si v časti Dátum a čas merania: o jednu alebo viac hodín dozadu. Tak je možné odhadnúť o aký typ „poruchy“ ide. 

8. Prečo sa v tabuľke s hodinovými údajmi zobrazuje PDL? 
PDL znamená, že namerané hodnoty sú pod detekčný limit prístroja. Nízke hodnoty sa vyskytujú väčšinou v dňoch so zrážkami, silným prúdením vetra, v hodinách s minimálnou, či nulovou koncentráciou znečisťujúcich látok. 
9. Podľa akých kritérií hodnotí SHMÚ kvalitu ovzdušia? 
SHMÚ hodnotí kvalitu ovzdušia podľa požiadaviek § 6 Zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ovzduší) na základe výsledkov monitorovania kvality ovzdušia s využitím matematického modelovania. Kvalita ovzdušia (podľa §5 odseku 4 Zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší) je považovaná za dobrú, ak je úroveň znečistenia ovzdušia nižšia ako limitná hodnota alebo cieľová hodnota.
  • Limitnou hodnotou (v súlade s §5 odsekom 5 Zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší) je úroveň znečistenia ovzdušia určená na základe vedeckých poznatkov s cieľom zabrániť, predchádzať alebo znížiť škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo životné prostredie ako celok, ktorá sa má dosiahnuť v danom čase a od toho času nesmie byť prekročená; limitné hodnoty a podmienky ich platnosti sú ustanovené vykonávacím predpisom podľa § 33 písm. b) pre oxid siričitý, oxid dusičitý, oxid uhoľnatý, olovo, benzén, častice PM10 a častice PM2,5. 
  • Cieľovou hodnotou je v súlade s §5 odsekom 11 zákona o ovzduší, úroveň znečistenia ovzdušia určená s cieľom zabrániť, predchádzať alebo znížiť škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo na životné prostredie ako celok, ktorá sa má dosiahnuť v danom čase, ak je to možné; cieľová hodnota je ustanovená vykonávacím predpisom podľa § 33 písm. b) pre ozón, arzén, kadmium, nikel a benzo(a)pyrén. 
  • Výstražným prahom je podľa §12 odseku 6 zákona o ovzduší, úroveň znečistenia ovzdušia, pri ktorej prekročení existuje už pri krátkodobej expozícii riziko poškodenia zdravia ľudí. Pri prekročení výstražného prahu je potrebné vydať výstrahu pred závažnou smogovou situáciou. Výstražné prahy sú ustanovené vykonávacím predpisom podľa § 33 písm. b) pre oxid siričitý, oxid dusičitý, ozón a častice PM10. 
  • Kritickou úrovňou na účely hodnotenia kvality ovzdušia je podľa §5 odseku 10 zákona o ovzduší úroveň znečistenia ovzdušia určená na základe vedeckých poznatkov, pri prekročení ktorej sa môžu vyskytnúť priame nepriaznivé vplyvy na stromy, iné rastliny alebo prírodné ekosystémy okrem ľudí; kritická úroveň je ustanovená vykonávacím predpisom podľa § 33 písm. b) pre oxid siričitý a oxid dusičitý. 
  • Metóda, akú je potrebné použiť na hodnotenie kvality ovzdušia v určitej lokalite závisí od miery znečistenia ovzdušia na danej lokalite. Na tento účel bola zavedená pre každú sledovanú znečisťujúcu látku dolná a horná medza na hodnotenie úrovne znečistenia. Hornou medzou na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia je podľa §6 odseku 8 zákona o ovzduší, ustanovená úroveň znečistenia ovzdušia, pod ktorou možno na hodnotenie kvality ovzdušia použiť kombináciu stálych meraní a matematického modelovania alebo aj indikatívnych meraní. Dolnou medzou na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia je podľa §6 odseku 9 zákona o ovzduší, ustanovená úroveň znečistenia ovzdušia, pod ktorou možno na hodnotenie kvality ovzdušia použiť matematické modelovanie alebo techniky objektívneho odhadu. 

EMISIE

1. Čo sú to emisie? 
Emisia je priame alebo nepriame uvoľnenie látok, vibrácií, tepla alebo hluku z bodového zdroja alebo z plošných zdrojov do ovzdušia, vody alebo pôdy. Zahrňujú množstvo škodliviny vylúčené určitým zdrojom do ovzdušia za určenú časovú jednotku. Tieto látky môžu byť prírodného pôvodu napr. vulkanická činnosť alebo spôsobené človekom.
Z hľadiska ochrany ovzdušia sú dôležité antropogénne emisie. Sú to emisie, ktoré vznikajú ľudskou činnosťou. 
2. Čo sú to imisie? 
Pod pojmom imisie rozumieme rozptýlenie škodlivín vo voľnom ovzduší, kde ich aj meriame. 
3. Aký je rozdiel medzi znečisťovaním a znečistením ovzdušia? 
  • Znečisťovanie ovzdušia - znamená vypúšťanie (vnášanie, emisiu) znečisťujúcich látok do atmosféry. Tieto látky priamo, alebo po chemických zmenách, prípadne za spolupôsobenia inej látky nepriaznivo ovplyvňujú životné prostredie. 
  • Znečistenie ovzdušia - znamená prítomnosť (obsah, imisiu) znečisťujúcich látok v ovzduší.

Čiže znečisťovanie označuje činnosť alebo dej, kým znečistenie určitý stav, ktorý je dôsledkom pôvodného deja. 

4. Aká je prípustná úroveň znečisťovania? 
Prípustná úroveň znečisťovania je určená emisnými limitmi, emisnými stropmi, technickými podmienkami prevádzky a prípustnou tmavosťou dymu. Emisné limity musia byť dodržané na každom komínovom prieduchu alebo výduchu do ovzdušia. 
5. Aká je prípustná úroveň znečistenia? 
Prípustná úroveň znečistenia je určená imisnými limitmi a prípustnými početnosťami ich prekročení. Imisný limit je najvyššia prípustná koncentrácia znečisťujúcej látky obsiahnutá v ovzduší. 
6. Aká je súvislosť medzi vypúšťanými emisiami a kvalitou ovzdušia? 
Znečisťujúce látky rozdeľujeme na primárne alebo sekundárne. Vypustené emisie znečisťujúcich látok do ovzdušia z ľudskej činnosti označujeme ako primárne znečistenie. Primárne znečisťujúce látky vznikajú najmä pri spaľovacích procesoch, napríklad v doprave, priemysle a energetike. Látky prítomné v ovzduší sú však aj prírodného pôvodu, nevznikajú len ľudskou činnosťou. Atmosféra umožňuje ich transport, disperziu a ukladanie zo zdroja na receptor. Receptorom sú ostatné zložky životného prostredia (napr. voda, pôda, živé organizmy). Sekundárne znečisťujúce látky nie sú emitované priamo. Vytvárajú sa vo vzduchu, keď primárne znečisťujúce látky reagujú alebo vzájomne pôsobia. Po vypustení emisií, počas doby ich zotrvania v atmosfére, dochádza k interakciám s inými látkami nachádzajúcimi sa v ovzduší a k procesom v rámci fotochemických a chemických reakcií. Vytvára sa tak sekundárne znečistenie. Dobrý príklad sekundárnych znečisťujúcich látok je prízemný ozón. Niektoré znečisťujúce látky môžu byť primárne aj sekundárne, t. j. sú emitované priamo a tiež sa tvoria z iných primárnych znečisťujúcich látok. Znečistenie atmosféry resp. kvalitu ovzdušia zisťujeme meraním na základe koncentrácie znečisťujúcich látok v atmosfére alebo prostredníctvom modelov. 
7. Aké sú dôsledky nadmerného vypúšťania emisií? 
Emisie vypúšťané do ovzdušia v dôsledku ľudskej činnosti majú negatívny vplyv na zdravie človeka a životné prostredie. Spôsobujú zníženie kvality ovzdušia, napríklad okysľovanie atmosférických zrážok, ktoré má vplyv na faunu a flóru, globálne otepľovanie, zmenu klímy, deštrukciu budov a konštrukcií a narušenie ozónovej vrstvy v atmosfére. So zhoršenou kvalitou ovzdušia sa spájajú mnohé zdravotné riziká a pokles kvality života, napríklad výskyt a zhoršenie astmy a iné respiračné problémy. Podľa najnovších údajov publikovaných Európskou environmentálnou agentúrou (EEA) znečistenie ovzdušia spôsobilo v roku 2014 na Slovensku 5 416 predčasných úmrtí. V roku 2015 sa ich počet zvýšil na 5 421. Príspevok jednotlivých hodnotených znečisťujúcich látok (PM2,5 - jemných tuhých častíc s aerodynamickým priemerom menším ako 2,5 μm; NO2 - oxidu dusičitého a O3 - ozónu) na celkovom počte predčasných úmrtí. EEA definuje predčasné úmrtia ako úmrtia, ktoré sa vyskytnú pred dosiahnutím štandardnej dĺžky života, ktorá je charakteristická pre danú krajinu a pohlavie. Najčastejšími príčinami predčasných úmrtí sú kardiovaskulárne ochorenia, mŕtvica, pľúcne a respiračné ochorenia. Znečistenie ovzdušia ovplyvňuje aj ďalšie oblasti nášho života. Práceneschopnosť a vysoké náklady na zdravotnú starostlivosť sa tiež pripisujú k dôsledkom znečisteného ovzdušia a životného prostredia. 
8. Na aké účely slúži bilancovanie vypustených emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia? 
Bilancovanie a kontrola emisií sú dôležité z dôvodu regulácie vypustených emisií znečisťujúcich látok. Kvantitatívne informácie o emisiách a ich zdrojoch sú nevyhnutnou podmienkou pre:
  • rozhodovanie zodpovedných riadiacich orgánov, 
  • informovanie odbornej a laickej verejnosti, 
  • definíciu environmentálnych priorít a identifikáciu príčin problémov, 
  • odhadovanie environmentálneho vplyvu rôznych plánov a stratégií, 
  • ohodnotenie environmentálnych nákladov a úžitkov rôznych prístupov, 
  • monitorovanie vplyvu, resp. účinnosti prijatých opatrení, 
  • preukázanie súladu s prijatými národnými a medzinárodnými záväzkami. 
9. Čo je to emisná inventúra? 
Emisná inventúra je ročná bilancia množstva emisií jednotlivých znečisťujúcich látok, ktoré boli vypustené do ovzdušia zo všetkých stacionárnych, plošných aj mobilných zdrojov na území Slovenskej republiky. Emisné údaje sa poskytujú v hmotnostných jednotkách za obdobie od roku 1990, pričom posledným je údaj spred dvoch rokov – t.j. napr. inventúra za rok 2019 zahŕňa obdobie 1990-2017. Štruktúra poskytovaných údajov kopíruje štandardizovanú medzinárodnú nomenklatúru pre reportovanie (angl. „NFR – Nomenclature For Reporting“). Tá v súčasnosti definuje 127 rôznych kategórií, v rámci ktorých sa emisie vykazujú. Údaje pokrývajú antropogénne aktivity členené na jednotlivé skupiny činností. 
10. Kde je možné zistiť mená najvýznamnejších prevádzkovateľov zdrojov znečisťovania ovzdušia v SR? 
SHMÚ vydáva každoročne Správu o kvalite ovzdušia (http://www.shmu.sk/sk?page=997), v ktorej je uvedený zoznam najvýznamnejších prevádzkovateľov stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia za jednotlivé znečisťujúce látky a územné celky. Viac informácií je možné nájsť na web-stránke zameranej na výstupy z NEIS. 
 

KVALITA OVZDUŠIA

1. Čo ovplyvňuje kvalitu ovzdušia na Slovensku?
Dlhodobú kvalitu ovzdušia na Slovensku, tak ako aj inde v Európe a vo svete, ovplyvňujú hlavne rôzne zdroje emisií znečisťujúcich látok (medzi najdôležitejšie patria doprava, lokálne vykurovanie domácností, priemyselné a energetické zdroje). O kvalite ovzdušia na konkrétnom mieste rozhoduje tiež lokálna koncentrácia zdrojov emisií v okolí daného miesta a jeho klimatické charakteristiky. 
2. Ako rýchlo sa kvalita ovzdušia mení? 
Aktuálnu kvalitu ovzdušia ovplyvňujú hlavne aktuálne podmienky na rozptyl znečisťujúcich látok, ktoré sú dané meteorologickou situáciou. V prípade slabého prúdenia vzduchu v zimnom období a pri výskyte stabilného zvrstvenia atmosféry ktoré tlmí premiešavanie vzduchu dochádza hlavne v zimnom období k zhoršeniu kvality ovzdušia hlavne vplyvom lokálnych zdrojov vykurovania. V prípade veterných podmienok vplyvom rozptylu sa kvalita ovzdušia zlepšuje. Počas prechodu atmosférického frontu dochádza k premiešavaniu atmosféry, čim sa môžu znečisťujúce látky rozptýliť do väčšieho priestoru. V prípade výskytu zrážok dochádza k ďalšiemu čisteniu atmosféry vymývaním. 
3. Aký vplyv má zimný posyp vo forme štrku na koncentráciu pevných častíc v ovzduší? 
Zimný posyp prispieva k zvýšeným koncentráciám PM častíc v zimnom období. No analýza iba na základe dát o koncentráciách PM10 a PM2,5 to nepotvrdí. V zime sú vyššie nielen emisie z resuspenzie prachu z vozovky no aj samotné "výfukové" emisie z dôvodu studených štartov.
Istý vplyv na koncentrácie majú aj iné zdroje emisií ako doprava. V dátach nie je jednoduché oddeliť pomernú časť, ktorou k výsledným koncentráciám prispievajú rodinné domy kúriace tuhými palivami a tiež veľké emisné zdroje. V zime sú práve vyššie aj emisie z vykurovania. 
4. Vyskytujú sa na Slovensku kyslé dažde? 
Kyslé dažde sa na Slovensku nevyskytujú už od 80-tych – 90-tych rokov 20. storočia. Potvrdzujú to aj dlhodobé merania pH zrážok, ktoré vykonáva SHMÚ už od roku 1977 v rámci Európskej monitorovacej siete ovzdušia (EMEP). 
5. Aká je kvalita ovzdušia v okolitých krajinách? 
Problémy s kvalitou ovzdušia v európskych krajinách sú podobné ako u nás, aj v nich dochádza k prekračovaniu limitných hodnôt pre PM10 a cieľovej hodnoty pre benzo(a)pyrén v súvislosti s vykurovaním domácností tuhým palivom. Krajiny západnej Európy majú najmä v cestných kaňonoch veľkomiest výraznejší problém s NO2, v Poľsku sú v súvislosti s vykurovaním domácností uhlím merané vysoké koncentrácie benzo(a)pyrénu. Vysoké hodnoty O3 zaznamenávajú najmä krajiny južnej Európy. 
 6. Čo môže robiť laická verejnosť pre lepšiu kvalitu ovzdušia? 
  • Doprava:-
    - viac využívať verejnú dopravu, ak je to možné,
    - chodiť pešo alebo na bicykli, ak je to možné,
    - vyhýbať sa používaniu osobných automobilov v čase dopravnej špičky,
    - používať nízko-emisné dopravné prostriedky (elektrické, hybridy), ak je to možné,
    - zdieľať používanie automobilov, ak je to možné.   
  • Vykurovanie: 
    - nespaľovať odpad, vrátane odpadového dreva (nábytok, okná a pod.),
    - dbať na palivo, ktorým kúrime – špeciálne v oblastiach, kde sa vyhlasujú smogové situácie,
    - v prípade kúrenia palivovým drevom, používať drevo dobre vysušené (sušené 1 až 2 roky),
    - dbať na energetickú účinnosť v domácnostiach,
    - dbať na správny režim vykurovania (pravidelne čistiť kotol a komín, pri používaní pevného paliva prikladať častejšie a v menších dávkach, kontrolovať nastavenie regulačných klapiek a pod.). 
  • Ochrana zdravia: 
    - v čase, keď je vyhlásená smogová situácia dodržiavať pokyny štátnych orgánov,
    - obmedzovať pohyb a fyzickú aktivitu vonku,
    - skrátiť vetranie obytných miestností. 
7. Aké sú limity pre znečisťujúce látky? 
Pre uvedené znečisťujúce látky platia limitné hodnoty nastavené takto:
  • NO2 - priemerná ročná koncentrácia nesmie prekročiť 40 μg.m-3 
  • PM10 - priemerná ročná koncentrácia nesmie prekročiť 40 μg.m-3 
  • PM2,5 - priemerná ročná koncentrácia nesmie prekročiť 20 μg.m-3
  • CO - maximálna 8-hodinová koncentrácia nesmie prekročiť 10 mg. m-3 
  • Pb - priemerná ročná koncentrácia nesmie prekročiť 0,5 μg.m-3 
  • Benzén - priemerná ročná koncentrácia nesmie prekročiť 5 μg.m-3
Limitné a cieľové hodnoty spolu s dlhodobým hodnotením možno nájsť napr. v správach o kvalite ovzdušia http://www.shmu.sk/sk?page=997. 
8. Čo je Index kvality ovzdušia? 
Z dôvodu lepšej zrozumiteľnosti, najmä pre širokú laickú verejnosť, sa kvalita ovzdušia často vyjadruje indexom. Index kvality ovzdušia prevádza koncentrácie viacerých znečisťujúcich látok vyjadrené v µg.m-3 do viacstupňovej slovnej škály (napr. kvalita ovzdušia – dobrá, uspokojivá, prijateľná, zlá a veľmi zlá) alebo do číselnej škály (napr. 1-10 alebo 0-500 atď.). Pozor – číselná hodnota indexu kvality ovzdušia nepredstavuje skutočné množstvá (hmotnosť) nameraných častíc ale len vyjadrenie vzájomného pomeru medzi hodnotami vstupujúcimi do indexu. 
V súčasnosti neexistuje jednotná metodika výpočtu a používania indexu kvality ovzdušia (ani v rámci EÚ). Do indexu vstupujú hodnoty aktuálne nameraných koncentrácií znečisťujúcich látok (ZL), resp. ich priemery za x-predošlých hodín. Výstupom je jediná hodnota, alebo farba, ktorá má popísať celkovú kvalitu, čo môže byť zavádzajúce, ak dôjde k prekročeniu limitu u látky, ktorá v danej lokalite nie je monitorovaná, resp. pre ktorú neexistuje limit a tým pádom ani nevstupuje do výpočtu indexu.
SHMÚ nateraz nepoužíva index kvality ovzdušia ale podfarbuje namerané hodnoty (viď. Legenda na stránke http://www.shmu.sk/sk?page=1&id=oko_imis).
Viac o indexoch si môžete prečítať článku Indexy kvality ovzdušia. 
9. Aký je rozdiel medzi nameranými hodnotami kvality ovzdušia na stránke SHMÚ a stránke Real-time Air Quality pre Európu? Prečo údaje na stránke SHMÚ a na tejto stránke nie sú rovnaké? 
Bližšie vysvetlenie je možné nájsť v otázke Čo je Index kvality ovzdušia. Na stránke Real-time Air Quality pre Európu je uvádzaný Air Quality Index, ktorý je vypočítaný z hodnôt všetkých meraných znečisťujúcich látok (PM10, PM2,5, NOx, SO2, ...).  Index kvality ovzdušia je bezrozmerná veličina - nemá žiadnu fyzikálnu jednotku. Nie je možné porovnávať ho s koncentráciou znečisťujúcej látky napr. PM2,5 (μg.m-3) uvádzanej na stránke SHMÚ. 

SMOGOVÁ SITUÁCIA

1. Na čo je dobrý smogový varovný systém? 
Kvalita ovzdušia sa vyhodnocuje voči limitným a cieľovým hodnotám na základe celoročných meraní. Nebezpečné pre zdravie ľudí sú však aj krátkodobé, ale extrémne vysoké hodnoty koncentrácií znečisťujúcich látok. Preto bol z dôvodu ochrany zdravia obyvateľstva zavedený smogový varovný systém. 
2. Pre aké látky sa vyhlasujú smogové situácie? 
  • Častice PM10, SO2 a NO2  - Podmienky na vydanie oznámenia o vzniku smogovej situácie nastanú, ak je prekročená hodnota informačného prahu častice PM10 (12.hodinový kĺzavý priemer presiahol hodnotu 100 μg.m-3) a súčasne podľa vyhodnotenia vývoja znečistenia ovzdušia na základe meteorologickej predpovede nie je odôvodnené predpokladať zníženie koncentrácie tejto znečisťujúcej látky počas nasledujúcich 24 h pod hodnotu informačného prahu. 
    Podmienky na vydanie výstrahy pred závažnou smogovou situáciou nastanú, ak je prekročená hodnota výstražného prahu ktorejkoľvek znečisťujúcej látky PM10 (12.hodinový kĺzavý priemer presiahol hodnotu 150 μg.m-3), SO2 (presiahol hodnotu 500 μg.m-3 pričom platí ako priemerná hodinová hodnota koncentrácie danej látky počas 3 h nasledujúcich bezprostredne po sebe na miestach reprezentujúcich kvalitu ovzdušia pre aspoň 100 km2 alebo celú zónu alebo aglomeráciu podľa toho, čo je menšie) alebo NO2 (presiahol hodnotu 400 μg.m-3 za podmienok ako SO2) a súčasne podľa vyhodnotenia vývoja znečistenia ovzdušia na základe meteorologickej predpovede nie je odôvodnené predpokladať zníženie koncentrácie všetkých znečisťujúcich látok počas nasledujúcich 24 h pod hodnotu výstražného prahu.  
    Výstraha pred závažnou smogovou situáciou pre SO2 a NO2 nebola na Slovensku vydaná už viac ako 5 rokov. Prekročenie informačného a výstražného prahu pre O3 sa vyskytuje sporadicky. Vyššie koncentrácie O3 sú registrované najmä v letnom období, keďže chemické reakcie, pri ktorých vzniká O3 závisia od intenzity slnečného žiarenia. Počet upozornení aj výstrah pred závažnou smogovou situáciou pre PM10 v roku 2018 oproti roku 2017 poklesol.
     
  • Ozón - Podmienky na vydanie oznámenia o vzniku smogovej situácie nastanú keď dôjde k prekročeniu 180 μg.m-3 (priemerované obdobie je 1 hodina). Podmienky na vydanie výstrahy pred závažnou smogovou situáciou nastanú, ak je prekročená hodnota 240 μg.m-3 (platí ako priemerná hodinová hodnota koncentrácie danej látky počas 3 h nasledujúcich bezprostredne po sebe). 
3. Existuje zimný a letný smog? 
  • Zimný (Londýnsky, redukčný) smog - vzniká v hmlistých dňoch alebo pri teplotných inverziách (keď sa studená vrstva vzduchu drží pri zemi a teplejšia vrstva je nad ňou) pri spaľovaní tuhých palív s vysokým obsahom popolčeka a síry, za spoluúčasti sadzí, dymu a nedokonale zoxidovaných organických látok. Je zložený z jemných čiastočiek popolčeka a sadzí (tzv. prašný aerosól) s obsahom SO2 a CO. Vyskytuje sa často v chladnom období a pri veľmi zlých rozptylových podmienkach. Zvýšené koncentrácie týchto látok majú najmä dráždivý efekt na dýchacie cesty a môžu na ne negatívne zareagovať najmä alergici - astmatici, osoby s ochoreniami dýchacieho a srdcovocievneho aparátu a veľmi malé deti.
     
  • Letný (Losangeleský, oxidačný, fotochemický) smog - vzniká za intenzívneho slnečného svitu kedy pôsobí UV žiarenie na splodiny zo spaľovacích motorov, predovšetkým na NOx, CO a uhľovodíky. Vytvára sa ozón, ktorý sa zúčastňuje zložitých fotooxidačných reakcií, ktorých produktom sú aldehydy, kyselina dusičná, peroxidy a mnoho iných látok. Takto vznikne zmes, ktorá dráždi očné rohovky a spojivky, sliznice dýchacích ciest a zhoršuje pľúcne funkcie. Pri rastlinách znižuje ich produkciu a poškodzuje aj umelecké pamiatky.
     

ZDRAVOTNÉ DOPADY

1. Aké majú zdravotné dopady monitorované znečisťujúce látky?
Základné informácie je možné nájsť TU. V prípade akýchkoľvek zdravotných problémov spojených s kvalitou ovzdušia kontaktujte svojho lekára.
  • PM10, PM2,5 - Čím sú častice menšie, tým hlbšie prenikajú do dýchacej sústavy. Zdravotné účinky závisia nielen od veľkosti, ale aj od chemického zloženia častíc. Dlhodobá expozícia môže mať negatívne účinky na dýchací a kardiovaskulárny systém. K akútnym účinkom môže patriť dráždenie očí, nosa, hrdla a bolesti hlavy. 
  • Ozón (O3) - Môže spôsobiť dráždenie očí, dýchacie ťažkosti, pri dlhodobej expozícii môže viesť k zápalovým ochoreniam dýchacích ciest a pri vysokých koncentráciám aj k chronickej obštrukčnej chorobe pľúc. 
  • Oxid siričitý (SO2) - Pôsobí dráždivo na dýchacie cesty a očné spojivky, pri dlhodobej expozícii môže spôsobovať ochorenia dýchacích ciest najmä u detí. 
  • Oxidy dusíka (NOx) - Dráždenie očí a dýchacích ciest, kašeľ, bolesti hlavy. Pri dlhodobej expozícii môže spôsobovať zápalové ochorenia dýchacích ciest a pľúc, zmeny v zložení krvi, alergické reakcie, poruchy imunitného systému. 
  • Oxid uhoľnatý (CO) - Zabraňuje prístupu kyslíka do krvi. Chronické účinky – dlhodobá expozícia môže spôsobiť poškodenie tkanív, obzvlášť ohrozené sú osoby trpiace kardiovaskulárnymi chorobami. 
  • Benzén (C6H6) - Benzén je karcinogénna látka. 
  • Benzo(a)pyrén (BaP) - Benzo(a)pyrén má karcinogénne a mutagénne vlastnosti. 
  • Ťažké kovy - Najvýznamnejšou cestou, akou sa ťažké kovy môžu dostať do organizmu, je príjem potravy, vdýchnutie je menej významnou cestou expozície. Arzén sa v organizmoch metabolizuje na toxické zlúčeniny, ktoré môžu spôsobovať nevoľnosť, hnačky, ochrnutie až zástavu srdca. Kadmium a nikel môžu mať karcinogénne účinky, olovo môže pri dlhodobej expozícii u detí spôsobovať oneskorenie vývinu. Ortuť má schopnosť bioakumulácie, jej toxické prejavy môžu viesť k poškodeniu nervovej sústavy, jej zlúčeniny môžu spôsobovať ochorenie obličiek a tráviaceho traktu.

 

skok na menu ↑


skok na začiatok stránky ↑