Klimatická zabezpečenosť
Stručne o klimatickej zabezpečenosti
Klimatická zabezpečenosť je pravdepodobnosť dosiahnutia, prípadne prekročenia zvolených hodnôt klimatických prvkov a javov, napr. teplotné zabezpečenie poľnohospodárskych kultúr sumou teplôt vzduchu potrebných na ich rast. Klimatická zabezpečenosť sa určuje z empirických kriviek kumulovaných relatívnych početností alebo distribučných funkcií teoretických rozdelení, pokiaľ je možné nimi rozdelenie početností skúmaného klimatického prvku alebo javu aproximovať.
Napríklad, ak 29. júla je v Bratislave 68 % pravdepodobnosť výskytu letného dňa, znamená to, že v danom dni sa za vybrané pozorovacie obdobie (1961-2007) z celkového počtu všetkých 29. júlov vyskytlo 68 % prípadov, keď maximálna denná teplota vzduchu dosiahla 25 °C a viac.
Pravdepodobnosť výskytu javu sme teda vypočítali na základe vzťahu:
p (A) = m/ n
kde p(A) je pravdepodobnosť javu, ktorý hľadáme, m je celková početnosť pozorovaného javu za určitý časový interval, n označuje dĺžku pozorovacieho obdobia v rokoch.
Pravdepodobnosť výskytu letného dňa v spomenutom 29. júli bola teda vypočítaná:
p (A) = 0,68
Počasie v danom roku, mesiaci či dni sa však môže líšiť od štatistiky. Preto podľa klimatologickej predpovede nemožno napríklad plánovať dovolenku na konkrétne dni v konkrétnom mesiaci. Možno ju však využiť pri dlhodobejšom plánovaní, napríklad ak pravidelne navštevujeme určitú destináciu a chceme vedieť, kedy tam býva najustálenejšie počasie. Alebo pri dlhodobejšom plánovaní zimných športových aktivít, vhodného načasovania rôznych podujatí či pracovných činností vykonávaných v otvorenom teréne (stavebné a poľnohospodárske práce, doprava a pod.). Musí ísť však o pravidelné, dlhodobo vykonávané činnosti (aspoň v horizonte 10 rokov). Klimatické predpovede sú takmer nepoužiteľné na plánovanie jednorazových aktivít.
Celkovo bolo štatisticky spracovaných 11 meteorologických staníc (Bratislava, letisko, Piešťany, Sliač, Oravská Lesná, Boľkovce, Liptovský Hrádok, Štrbské Pleso, Rožňava, Košice, letisko, Bardejov, Kamenica nad Cirochou), ktoré reprezentujú jednotlivé geografické oblasti Slovenska. Ako referenčné obdobie sme vybrali interval rokov 1961-2007. V klimatickej predpovedi je už teda zahrnuté obdobie rokov 1990-2007, v ktorom pozorujeme výraznejší nástup procesov, ktoré súvisia s klimatickou zmenou. Štatisticky sú spracované tieto charakteristické dni:
letný deň - deň s maximom teploty vzduchu ≥ 25 °C
tropický deň - deň s maximom teploty vzduchu ≥ 30 °C
ľadový deň - deň s maximom teploty vzduchu ≤ - 0,1 °C (celodenný mráz)
Ďalšími spracovanými klimatickými charakteristikami sú atmosférické zrážky (pravdepodobnosť výskytu atmosférických zrážok s celkovým denným úhrnom ≥ 0.1 mm) a snehová pokrývka (pravdepodobnosť výskytu súvislej snehovej pokrývky).
Pri atmosférických zrážkach boli vylúčené dni s nemerateľným množstvom zrážok, pri snehovej pokrývke nesúvislá pokrývka a poprašok. Sneženie sa však mohlo vyskytnúť aj v dňoch, keď sme nepozorovali snehovú pokrývku (sneh sa topil).
Klimatologické predpovede majú výpovednú hodnotu pri dlhších časových intervaloch (minimálne 5 až 10 dní). Prezentované grafy sú určené širokej verejnosti, nie sú vhodné ako podkladový materiál pre potreby vedeckého výskumu, odborných posudkov a pod. Za nesprávnu interpretáciu štatistických výstupov konkrétnym užívateľom nezodpovedáme. Odborný výklad k nim môže poskytnúť Slovenský hydrometeorologický ústav.
V tejto časti uvádzame jednoduché príklady výsledkov pravdepodobnostnej štatistiky pre vybrané charakteristiky meteorologických prvkov (ľadové, letné a tropické dni, súvislá snehová pokrývka, dni s atmosférickými zrážkami) pre niektoré klimatologické stanice za obdobie 1961-2007: