SHMÚ vydal meteorologické výstrahy na Prízemný mráz Zobraziť výstrahy

Vymedzenie oblastí riadenia kvality ovzdušia

Oblasti riadenia kvality ovzdušia

 
Oblasti riadenia kvality ovzdušia (ORKO) sa vymedzujú s cieľom identifikovať lokality, na ktoré je potrebné prioritne zamerať opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia.
Oblasti riadenia kvality ovzdušia pre rok 2021

Opatreniami na zlepšenie kvality ovzdušia je potrebné pokryť čo najväčšiu časť územia, kde sa môžu vyskytovať vysoké koncentrácie znečisťujúcich látok. 
Keďže monitorovacie stanice nemôžu svojim meraním pokryť celú krajinu s takým členitým terénom, ako má Slovensko, oblasti riadenia kvality ovzdušia (Tab. 1.1), ktoré sú vymedzené podľa meraní, boli doplnené o rizikové oblasti, (Obr. 1.1) identifikované na základe matematického modelovania. V týchto oblastiach sa môžu vyskytovať hlavne vyššie koncentrácie PM a benzo(a)pyrénu. 

Okrem toho boli na základe meteorologických podmienok identifikované oblasti s možným výskytom zhoršenej kvality ovzdušia  (Obr. 1.2). 

Poznámka: Rozšírený komentár je v Správe k kvalite ovzdušia v Slovenskej republike. 2020, kapitola 5. Mapy v zoomovateľnom formáte sú dostupné  tu.

Tab. 1.1    Oblasti riadenia kvality ovzdušia pre rok 2021, vymedzené na základe merania v rokoch 2018 – 2020
doplnené o rizikové oblasti ohrozené možnými vysokými koncentráciami PM a BaP na základe matematického modelovania.


  AGLOMERÁCIA 
/zóna 
Vymedzená oblasť riadenia kvality ovzdušia  Znečisťujúca 
látka
BRATISLAVA  územie hl. mesta SR Bratislava  NO2  
V aglomerácii boli určené rizikové oblasti na základe modelovania* PM10, PM2,5
KOŠICE 
územie mesta Košíc a obcí Bočiar, Haniska, Sokoľany a Veľká Ida
územia mesta Košice a obcí Bočiar, Haniska, Sokoľany a Veľká Ida  PM10, PM2,5,
BaP
V aglomerácii boli  určené rizikové oblasti na základe modelovania.* PM10, PM2,5
Bansko-bystrický 
kraj  
územie mesta Banská Bystrica  PM10
BaP  
územie mesta Jelšava a obcí Lubeník, Chyžné, 
Magnezitovce, Mokrá Lúka, Revúcka Lehota 
PM10, PM2,5
BaP 
V zóne boli  určené rizikové oblasti na základe modelovania.* PM10, PM2,5
Bratislavský kraj V zóne boli určené rizikové oblasti na základe modelovania.* PM10, PM2,5
Košický kraj 
- územie kraja okrem územia mesta Košíc a obcí Bočiar, Haniska, Sokoľany a Veľká Ida.
územie mesta Krompachy  BaP  
V zóne boli určené rizikové oblasti na základe modelovania.* PM10, PM2,5
Nitriansky kraj V zóne boli určené rizikové oblasti na základe modelovania.* PM10, PM2,5
Prešovský kraj  územia mesta Prešov a obce Ľubotice  NO2  
V zóne boli určené rizikové oblasti na základe modelovania.* PM10, PM2,5
Trenčiansky kraj  územie mesta Trenčín  PM10  
Okres Prievidza  BaP     
V zóne boli určené rizikové oblasti na základe modelovania.* PM10, PM2,5
Trnavský kraj V zóne boli určené rizikové oblasti na základe modelovania.* PM10, PM2,5
Žilinský kraj 
 
územie mesta Ružomberok a obce Likavka  PM2.5
územie mesta Žilina  PM2,5
BaP 
V zóne boli určené rizikové oblasti na základe modelovania.* PM10, PM2,5
* Pre všetky zóny a aglomerácie boli určené  rizikové oblasti na základe modelovania. Na rizikových oblastiach sa môžu vyskytovať vysoké koncentrácie PM a benzo(a)pyrénu. Tieto oblasti sú vyznačené na mape rizikových oblastí  Obr. 1.1. a na zoomovateľnej mape tu.

Poznámka: Koncentrácie PM2,5 boli hodnotené vzhľadom k limitnej hodnote pre priemernú ročnú koncentráciu, ktorá je platná od 1.1.2020 (20 µg·m-3).
  
Vymedzenie rizikových oblastí je komplikovaný problém, preto bolo na ich identifikáciu použitých viacero metód – výstup chemicko-transportného modelu CMAQ a výstup interpolačného modelu RIO.
Chemicko-transportný model CMAQ používa ako vstupné informácie meteorologické údaje, charakteristiku terénu – orografiu,  údaje o využití krajiny a emisie z najvýznamnejších priemyselných zdrojov, cestnej dopravy, vykurovania domácností a iné. Výstupné údaje sú 4D polia s hodinových časovým rozlíšením, z ktorých bola vypočítané priemerná ročná koncentrácia PM2.5. Na vyčlenenie rizikových oblastí boli použité simulácie vzťahujúce sa na rok 2017, ktorý bol z hľadiska kvality ovzdušia nepriaznivý. Použité priestorové rozlíšenie je 1,6 x 1,6 km.
Interpolačný model RIO používa ako vstupy výsledky merania na monitorovacích staniciach a 2D polia pomocných údajov, ktoré súvisia s priestorovým rozložením koncentrácií danej látky (napr. nadmorská výška, teplota, emisie z vykurovania domácností a pod. ) z ktorých nájde kombináciu, ktorá najlepšie popisuje merania. Následne je na vylepšenie zhody modelu s meraním použitý model IDW-R (viac v Kapitole 4 Správy o kvalite ovzdušia v SR. 2020). Bola použitá priemerná ročná koncentrácia PM2.5. Priestorové rozlíšenie použitého interpolačného modelu je 1 x 1 km.

Z výstupov oboch modelov boli vybrané oblasti s hodnotami priemernej ročnej koncentrácie PM2,5 vyššími ako 90. percentil z hodnôt celého územia SR. 

Obr. 1.1 Rizikové oblasti vymedzené na základe výsledkov modelovania kvality ovzdušia.

 
Poznámka: Rizikové oblasti boli vymedzené na základe výstupu interpolačného modelu RIO a chemicko-transportného modelu CMAQ. Tmavšou farbou (červenou)  sú zvýraznené oblasti, kde sa maximálne koncentrácie na výstupoch oboch modelov prekrývajú, pravdepodobnosť výskytu vyšších koncentrácií PM je tu preto vyššia, oranžovou farbou sú vyznačené oblasti indikované iba jedným z modelov (CMAQ alebo RIO).
 
 
Kvalita ovzdušia môže byť zhoršená aj na miestach, ktoré nemusí žiaden zo spomínaných modelov identifikovať. Dôvody môžu byť rôzne – napr. meteorologické podmienky referenčného roku nie sú pre všetky oblasti úplne reprezentatívne v dlhodobejšom merítku napr. 10 rokov, v súčasnosti dostupné informácie o priestorovom rozložení a množstve emisií najmä z lokálneho vykurovania sa vyznačujú dosť veľkou neurčitosťou, priestorové rozlíšenie modelov je nedostatočné na zachytenie lokálnych extrémov, a pod. Preto boli vymedzené aj oblasti s možným výskytom zhoršenej kvality ovzdušia (Obr. 1.2). Tieto oblasti pokrývajú miesta, ktoré môžu mať  nepriaznivé rozptylové podmienky (priemerná rýchlosť vetra v roku 2020 menšia než 2 m·s-1 podľa výstupu modelu ALADIN s rozlíšením 2 x 2 km). Ak sa v takejto oblasti vyskytujú zdroje emisií, napríklad vykurovanie domácností tuhým palivom, tieto môžu spôsobovať vyššie koncentrácie znečisťujúcich látok v ovzduší ako rovnaké  emisie uvoľnené do ovzdušia na miestach s lepšími rozptylovými podmienkami.
Táto doplnková metóda tiež nie je úplne reprezentatívna, pretože na určenie priemerných rýchlostí vetra bol použitý iba jeden rok. (Výstupy z modelu ALADIN s takýmto vysokým rozlíšením nie sú dostupné za predchádzajúce roky.).


Obr. 1.2    Oblasti s možným výskytom zhoršenej kvality ovzdušia.

 
Poznámka: Ako oblasti s možnou zhoršenou kvalitou vzdušia boli vybrané lokality, kde je priemerná rýchlosť vetra menšia než 2 m·s-1 (podľa výstupu modelu ALADIN, priestorové rozlíšenie 2 x 2 km) Na mape sú tieto oblasti vyznačené modrou farbou. 



Obr. 1.3    Rizikové oblasti a oblasti s možným výskytom zhoršenej kvality vzdušia.
 


Obr. 1.3 spája mapy na Obr. 1.1 . a Obr. 1.2 Červenou a oranžovou farbou sú vyznačené rizikové oblasti, pričom červenou farbou sú zvýraznené oblasti, kde je riziko vyššie (boli indikované chemicko-transportným modelom CMAQ aj interpolačným modelom RIO, adaptovaným metódou IDW-R), zatiaľ čo oranžové oblasti indikoval iba jeden z modelov (CMAQ alebo RIO). Oblasti vyznačené modrou farbou majú pravdepodobne zhoršené rozptylové podmienky (priemerná rýchlosť vetra <2m˖s-1 podľa modelu ALADIN).



Poznamenajme, že výsledky matematického modelovania sú zaťažené väčšou chybou ako výsledky monitoringu. Táto skutočnosť je ovplyvnená najmä neistotami emisných vstupov pri chemicko-transportnom modeli a rozmiestnením monitorovacích staníc v interpolačných modeloch.  V súčasnosti dostupné výstupy modelovania sa preto budú pri postupnom vylepšovaní vstupných údajov v budúcnosti naďalej spresňovať.
 

 
Na rozdiel od spomínaných znečisťujúcich látok, má znečistenie troposférickým ozónom regionálny charakter, pričom diaľkový prenos v horizontálnom aj vo vertikálnom smere zohráva kľúčovú úlohu. Preto je Slovensko pre účely hodnotenia miery znečistenia troposférickým ozónom rozdelené na jednu aglomeráciu (Bratislava) a Slovensko (bez aglomerácie Bratislava).

Cieľová hodnota pre ochranu ľudského zdravia pre O3 bola v hodnotených rokoch 2018 – 2020 prekročená v aglomerácii Bratislava aj v zóne Slovensko.
 
Legislatívny kontext
​SHMÚ na základe hodnotenia kvality ovzdušia v zónach a aglomeráciách v rokoch 2017..2019, podľa § 8 ods. 3 zákona č..137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov navrhuje aktualizáciu vymedzenia oblastí riadenia kvality ovzdušia SR na rok 2020. Znečisťujúca látka bude vyňatá z oblasti riadenia kvality ovzdušia až potom, keď dosiahne tri po sebe idúce roky úroveň pod limitnou hodnotou. V prípade potreby môžu byť zohľadnené staršie výsledky meraní.

V roku 2020 prišlo k zmene vo vymedzení zón a aglomerácií, ktorú obsahuje vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 32/2020 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Mini­sterstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia v znení vyhlášky č. 296/2017 Z. z. Táto novela nadobudla účinnosť 1. marca 2020. Návrh vymedzenia oblastí riadenia kvality ovzdušia pre rok 2021 preto zodpovedá tejto zmene.