Aktuality SHMÚ

Tohtoročná jeseň bola z hľadiska atmosférických zrážok výnimočná. Septembrové a októbrové sucho ešte viac zvýraznil november. Priestorový úhrn zrážok pre celé územie Slovenska dosiahol v novembri 1 mm. Tento údaj bol vypočítaný z výberového súboru staníc, ktorých údaje boli dostupné k 30.11.2011. Je možné, že definitívny výsledok, ktorý sa počíta izohyetovou metódou, resp. metódou dvojitého váženého priemeru, bude o niečo rozdielny, rozdiely však môžu dosiahnuť hodnotu nanajvýš niekoľkých desatín milimetra. November 2011 sa tak stal najsuchším novembrom v celej histórii meteorologických meraní na Slovensku a zaradil sa aj medzi 3 najsuchšie mesiace aspoň od roku 1881.

Globálne teploty v r. 2011 sú v súčasnej dobe 10-tymi najvyššími záznamami a sú vyššie ako ktorýkoľvek rok predtým, kedy sa vyskytol jav La Niňa, ktorý má ochladzujúci účinok (obr.1). Celkovo 13 najteplejších rokov sa vyskytlo za ostatných 15 rokov od r. 1997. Rozloha arktického ľadu v r. 2011 bola druhou najnižšou počas existencie záznamov a jeho objem bol najnižší vôbec.

Ak neberieme do úvahy búrkové lejaky a niekoľko epizodických zrážkových období v prvej polovici leta, je tento rok, najmä v porovnaní s vlaňajším, veľmi chudobný na zrážky. Tento stav sa prejavil aj na aktuálnych hydrologických podmienkach na Slovensku. Nízke vodné stavy a prietoky robia problémy aj na Dunaji. V posledných sedemnástich rokoch, počnúc rokom 1994, bol pritom na území Slovenska pozorovaný vzostup zrážok.

Termínom babie leto meteorológovia označujú obdobie suchého, málo veterného, slnečného a cez deň príjemne teplého počasia, ktoré sa u nás môže vyskytnúť od tretej dekády septembra do konca októbra. Podmienkou je rozsiahla tlaková  výš, ktorá zotrváva nad strednou, prípadne juhovýchodnou Európou. Babie leto môže byť v jednotlivých rokoch veľmi rozdielne a v konkrétnom roku ho určuje momentálna veľkopriestorová cirkulácia vzduchu v širšej európskej oblasti. Môže trvať niekoľkých týždňov, ako tomu bolo napríklad v roku 1959. Naopak, v niektorých rokoch môže byť nevýrazné, resp. môže úplne absentovať.

Tohtoročný september sa zaradil k najsuchším septembrom od začiatku meteorologických pozorovaní na našom území. V porovnaní s rokom 2010 ide naozaj o pozoruhodný jav. Minulý rok spôsobili extrémne zrážky veľa problémov - relatívne najviac ich bolo na východe Podunajskej nížiny, na juhu stredného Slovenska a na juhu východného Slovenska. Tento rok je stav úplne opačný. V Dolných Plachtinciach na juhovýchodnom Slovensku zaznamenali počas prvého jesenného mesiaca v roku 2011 iba pol milimetra zrážok, čo v tejto lokalite predstavuje najnižší mesačný úhrn zrážok v septembri aspoň od roku 1901.

Európska meteorologická spoločnosť usporiadala v nemeckom Berlíne v dňoch 12.-16. Septembra 2011 desiatu európsku konferenciu aplikovanej meteorológie. Zástupcovia slovenského hydrometeorologického ústavu sa tiež zúčastnili na tejto významnej meteorologickej konferencii. Program konferencie ECAM bol rozdelený do piatich programových blokov:

V priebehu marca 2011 zaznamenali pozemné a satelitné merania nad Arktídou výrazné zníženie množstva stratosférického ozónu. Nad niektorými regiónmi dosiahli jeho koncentrácie bezprecedentne nízku úroveň, keď v porovnaní s dlhodobým priemerom poklesli miestami až o 70 %. Jedna z najnižších hodnôt bola zaregistrovaná nad centrálnou Sibírou, a to 250 Dobsonovych jednotiek (DJ), čo je len 30 DJ nad úrovňou, kedy sa už toto výrazne zredukovanie ozónosféry označuje termínom „ozónová diera“. Hlavnú príčinu rýchlej deštrukcie ozónu, a to prevažne vo výške 18-23 km, možno vidieť v ešte stále vysokých koncentráciách chlórofluórokarbonových halogénov (CFCs), látok, ktoré likvidujú molekuly ozónu, a v nezvyčajne nízkych teplotách stratosféry, ktoré v priebehu februára a marca 2011 poklesli pod -78 °C.

Dňa 23. septembra o 10:04 h stredoeurópskeho letného času skončilo astronomické leto. V tento deň sa slnko nachádzalo v zenite nad rovníkom a začala astronomická jeseň. Astronomické leto však v meteorológii a klimatológii nemá praktický význam. Je to najmä preto, že začiatok a koniec astronomického leta môže byť v každom roku odlišný, jeho trvanie je teda pohyblivé. Takto definované letá by sme preto nemohli navzájom porovnávať.

Aj keď astronomické leto skončí tento rok až 23. septembra, meteorologické už máme za sebou  (meteorologické a klimatologické leto trvá od 1. júna do 31. augusta). Napriek tomu, že dlhodobé prognózy predpokladali, že leto 2011 skončí ako teplotne nadpriemerné, bolo oproti pôvodným predpokladom ešte asi o 1 °C teplejšie. A to aj napriek tomu, že sa vyskytlo aj obdobie s chladnejším počasím (najmä druhá polovica júla). Leto 2011 ako celok malo na Slovensku priemernú kladnú teplotnú odchýlku +1,6 °C nad teplotným normálom 1961-1990. Na východnom Slovensku však boli miesta, kde bolo toto leto ešte teplejšie, napríklad v Medzilaborciach malo odchýlku až +2,2 °C nad normálom. Preto leto 2011 môžeme z hľadiska štatistiky klasifikovať ako veľmi teplé.

December 2010 sa celkom určite zapíše do historických análov kvôli pomerne vysokému počtu  extrémnych prípadov počasia, ktorý bol zaznamenaný na celom svete za uplynulý mesiac. Nižšie uvádzame pre jednotlivé kontinenty prehľad najvýznamnejších a najpozoruhodnejších poveternostných extrémov, spomedzi ktorých v médiách zrejme najviac rezonovali stále pretrvávajúce povodne v Austrálii spôsobené extrémnymi zrážkami, prípadne vlna chladného počasia v západnej Európe sprevádzaná výdatnými snehovými zrážkami. Ako sme uviedli a zhodnotili v predošlom príspevku, december 2010 mal zaujímavý priebeh aj na Slovensku.